Viacero samospráv sa sťažuje na sieť občianskych združení, ktoré vstupujú do verejných obstarávaní. Stojí za nimi kandidát ĽSNS a Republiky.

Pred dvomi rokmi na väčšinu slovenských miest a obcí doľahla nová povinnosť – triediť biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (BRKO) z domácností. Samosprávy sa môžu triedeniu BRKO vyhnúť už iba za podmienky, ak preukážu, že 100 % domácností na ich území svoj bioodpad kompostuje.

Nová povinnosť pre mestá a obce znamenala, že potrebovali jednak zabezpečiť zberné nádoby, zber a zvoz kuchynského odpadu, ako aj jeho následné spracovanie. Práve zhodnotenie vyzbieraného odpadu v kompostárni alebo bioplynovej stanici totiž samosprávy musia vydokladovať, ak sa chcú uchádzať o príspevok za množstvo zhodnoteného BRKO z Environmentálneho fondu.

Samosprávy sa podujali zabezpečovať nakladanie s BRKO buď vo vlastnej réžii prostredníctvom komunálnych podnikov alebo si na túto službu zazmluvnili špecializovanú externú spoločnosť. Ide pritom o nemalé náklady: tona vyzbieraného a spracovaného kuchynského odpadu vychádza podľa vlaňajšej analýzy v priemere na 340 eur, niekde aj na viac ako 1 000 eur.

Na trhu sa zároveň objavili i nové subjekty, ktoré začali vstupovať do verejných súťaží vyhlasovaných samosprávami. Nie vždy s čistými úmyslami. „Zavedením novej povinnosti triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu vznikla u niektorých subjektov zrejme chuť na nový biznis plán. Vznikli rôzne menšie spoločnosti, ktoré túto službu ponúkli mestám,“ vysvetľuje Daniela Piršelová, hovorkyňa Únie miest Slovenska.

„Keďže išlo o novú činnosť, získať referencie bolo ťažké a dopredu odhaliť, že pôjde o nespoľahlivú spoločnosť, bolo takmer nereálne,“ dodáva hovorkyňa organizácie, ktorá združuje desiatky miest z rôznych regiónov Slovenska.

A na problém s niektorými novými účastníkmi trhu narážajú nielen samosprávy, ale aj opačná strana celého reťazca – spracovatelia bioodpadu. Kompostáreň Záhorce prevádzkovaná spoločnosťou ELEMONT vlani oboslala primátorov a starostov s listom, v poukazovala na údajné nekalé praktiky skupiny občianskych združení „EKORECYKLING.“

„Reagovali sme na čoraz častejšie podnety z obcí z oblasti Levíc a Žiaru nad Hronom, kde sa starostovia dožadovali vážnych lístkov za zhodnotenie BRKO. Občianske združenia EKORECYKLING vydávali stanoviská a informácie, aby kontaktovali našu kompostáreň kvôli potrebnej dokumentácii na zhodnotenie odpadu,“ hovorí pre Odpady-portal.sk manažér kompostárne Martin Laco.

„Vážne lístky sme reálne nemohli a ani nevedeli vydať v dôsledku toho, že EKORECYKLING nám BRKO v daných požadovaných dátumoch už odpad nevozil a bola s ním ukončená spolupráca,“ uviedol s tým, že dôvodom bolo neuhrádzanie faktúr zo strany EKORECYKLING.

Skúsenosti samospráv v tejto veci sme zmapovali podrobnejšie. Pýtali sme sa pritom na spoluprácu so „skupinou“ EKORECYKLING, ktorú tvorí sieť takmer 20 občianskych združení a desiatka eseročiek spojených osobou štatutára, resp. konateľa a vlastníka Viktora Jedličku.

S otázkami sme zároveň 3. augusta oslovili aj EKORECKLING prostredníctvom e-mailových kontaktov uvedených v zmluvách s mestami a obcami. Občianske združenia a spoločnosti na ne nereagovali. Ich štatutár a konateľ Viktor Jedlička kontaktoval redakciu Odpady-portal.sk telefonicky, písomnú reakciu sa však rozhodol neposkytnúť.

Kompostáreň: Priviezli 39 ton a nezaplatili

Spolupráca kompostárne Záhorce s EKORECYKLING podľa slov jej manažéra začala na jeseň 2021. Štatutár EKORECYKLING vtedy oslovil kompostáreň ležiacu pri Veľkom Krtíši s obchodnou ponukou, ktorá počíta s dodávkou približne 1 000 ton BRKO z miest a obcí na strednom a západnom Slovensku.

„Obchodná ponuka sa pre našu malú spoločnosť sa javila ako ekonomicky výhodná a seriózna, preto sme pristúpili k začatiu obchodnej spolupráci,“ pokračuje manažér zariadenia, ktoré ročne zhodnocuje okolo 2 000 ton BRKO a biologicky rozložiteľných odpadov (BRO).

Prevádzkovateľ kompostárne podľa M. Laca v novembri 2021 uzavrel „štandardné zmluvy o zhodnotení BRO a BRKO“ s občianskymi združeniami EKORECYKLING Hont, EKORECYKLING Likvibio, EKORECYKLING Group a EKORECYKLING Services.

„Začali voziť BRKO, následne však pri zaslaných faktúrach za zhodnotenie nastal problém. Faktúra nebola uhradená do dnešných dní ani jedna. Má to v rukách už náš právny zástupca,“ hovorí M. Laco.

V lete 2022 kompostáreň zaslala EKORECYKLING výpovede zmlúv, dokumenty sa však podľa slov M. Laca vrátili kompostárni ako neprevzaté. „Spoluprácu s EKORECYKLING hodnotím ako negatívnu a pre našu spoločnosť stratovú,“ hovorí manažér juhoslovenskej kompostárne.

Prevádzkovateľ zariadenia, ELEMONT, sa zároveň v auguste minulého roka obrátil na starostov a primátorom listom. Reagoval tak na množiace sa dopyty samospráv, ktoré žiadali potvrdenie o zhodnotení bioodpadu. Tie im ale kompostáreň nedokázala poskytnúť.

Z pôvodne avizovaných 1 000 ton EKORECYKLING podľa slov M. Laca reálne do kompostárne priviezol len zlomok bioodpadu. „Občianske združenia EKORECYKLING dodali v roku v 2022 BRKO do našej spoločnosti v množstve 39 ton. Zo strany EKORECYKLING nebola uhradená ani jedna faktúra,“ uviedol.

Na druhej strane predstavitelia samospráv podľa jeho slov pracovali s inými informáciami.

„Pán Jedlička dokonca tvrdil svojim obchodným partnerom, mestám a obciam, že v našej kompostárni má zriadené vlastné zberné stredisko na zhodnotenie BRKO. Tieto nepravdivé a zavádzajúce informácie vrhali zlé obchodné svetlo na dôveryhodnosť a kredit našej spoločnosti. Preto sme sa rozhodli napísať list svojim obchodným partnerom v okolí, aby boli obozretní pri obchodnom styku s občianskymi združeniami EKORECYKLING vo verejných súťažiach a miestom koncového zhodnotenia reálne vyprodukovaného BRKO v ich obciach a mestách,“ uzavrel manažér kompostárne.

Niektoré mestá zo spolupráce cúvajú

O problémoch pri spolupráci so „skupinou“ EKORECYKLING zároveň hovoria aj samosprávy. „Medzi členskými mestami Únie miest Slovenska sú, žiaľ, aj také, ktoré majú s uvedeným združením negatívne skúsenosti. Výsledkom sú problémy v procese spolupráce, v niektorých prípadoch došlo aj k vypovedaniu zmluvy zo strany mesta,“ pokračuje hovorkyňa Únie Piršelová. „Únia miest Slovenska považuje za maximálne nekorektné, aby podobné združenie zneužívali dôveru miest pre svoje osobné záujmy.“

Jedným z miest, ktoré začali spoluprácu so „skupinou“ EKORECYKLING, je Žarnovica. Stalo sa tak na základe verejného obstarávania, v ktorom s najnižšou cenovou ponukou uspelo práve občianske združenie EKORECYKLING Bio. Zmluvu uzavreli na obdobie od júna 2021 do konca decembra 2021.

„Spolupráca bola zo začiatku dobrá, ale postupom času si samovoľne zvyšovali počet nádob a umiestňovali ich na miesta, ktoré v zmluve neboli dohodnuté. Tým sa nám zvyšovala cena služby. EKORECYKLING taktiež vystavoval faktúry, ako nebolo dohodnuté. Preto mesto muselo pristúpiť k uzavretiu dodatku k zmluve,“ vysvetľuje Zuzana Gregorová, odborná referentka Oddelenia výstavby, investícií a životného prostredia na Mestskom úrade Žarnovica s tým, že mesto preto pristúpilo k uzavretiu dodatku k zmluve.

Kontajnery pritom boli a sú vo vlastníctve mesta. Pracovníci EKORECYKLING ich podľa slov Z. Gregorovej mali pri zbere iba vymieňať za čisté.

„Našťastie zmluvný vzťah trval len pol roka. Pri kontrole sme zistili, že nám chýbalo 32 našich zberných nádob. Päť mesiacov sme sa dožadovali, aby nám ich vrátili, ale buď sme sa tam nevedeli dovolať, alebo nedvíhali telefón, alebo tvrdili, že nemajú auto, ktorým by nádoby vrátili späť mestu. Po piatich mesiacoch nám ich konečne vrátili späť,“ hovorí predstaviteľka žarnovickej radnice.

V októbri 2021 mesto vyhlásilo novú súťaž, na základe ktorej s najnižšou cenovou ponukou vyhrala iná firma. Tá v Žarnovici vykonáva zber kuchynského odpadu dodnes. Zmena dodávateľa tejto služby však neprebehla hladko.

„Po uskutočnenom verejnom obstarávaní EKORECYKLING spochybňoval jeho priebeh aj vyhodnotenie,“ pokračuje Z. Gregorová. „V tomto čase nám na mestský úrad a poslancom mestského zastupiteľstva začali na mail prichádzať rôzne podnety z rôznych mailových adries. Dňa 12. januára 2023 sme boli vypovedať na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru SR v Banskej Bystrici vo veci praktík občianskeho združenia EKORECYKLING Bio so sídlom Malachov.“

Ďalším mestom, ktoré sa podelilo o skúsenosti, je Modra. Ako vysvetľuje Zuzana Tichá, ktorá na modranskej radnici zodpovedá za PR a komunikáciu, spoluprácu začali „po veľmi zdĺhavom a komplikovanom verejnom obstarávaní,“ ktoré sa ťahalo od vyhlásenia v novembri 2021 až po podpis zmluvy s EKORECYKLING Group v auguste 2022. Tú podpísali len na obdobie pár mesiacov do konca minulého roka. Kontrakt rátal s prenájmom nádob, odvozom odpadu a jeho zhodnotením v koncovom zariadení.

„Spolupráca s EKORECYKLING Group sa skončila ku dňu 31. 12. 2022 po vypršaní platnosti zmluvy. Celkový objem vyzbieraného odpadu 29,1 t, fakturovaná čiastka za vykonanie služby 16 896,90 eur,“ sumarizuje Z. Tichá. „Poskytované služby boli vykonávané s oneskorením, komunikácia s dodávateľom bola nepružná a celková spolupráca veľmi náročná.“ 

Okrem Žarnovice a Modry „skupina“ EKORECYKLING uspela napríklad aj vo verejnom obstarávaní mesta Holíč. V súťaži, ktorú Holíč realizoval v roku 2021, spoločnosť EKORECYKLING Likviobio porazila ostatných uchádzačov, Marius Pedersen, CMT Group, ESPIK Group a Befte, a to s cenovou ponukou 133 120 eur bez DPH, čo bolo viac ako 50 000 eur pod predpokladanou hodnotou zákazky (188 580 eur bez DPH).

Zmluvu platnú od 1. januára 2022 sa však mesto zakrátko rozhodlo vypovedať a spoluprácu ukončili k 30. októbru toho istého roka. „Spolupráca nebola dobrá, spoločnosť neplnila viacero záväzkov zo zmluvy,“ hovorí Miroslava Straková, referentka životného prostredia na holíčskej radnici.

„Spoločnosť nedodržovala termíny odvozu odpadu, odpad bol vyvážaný aj iným ako špeciálny vozidlom a po výsype nádoby neboli vždy do nádoby vložené biologicky rozložiteľné vrecia. Zmluva s danou spoločnosťou bola ukončená pred uplynutím platnosti, výpoveďou,“ dodáva M. Straková.

Na podobné problémy narazili tiež v Hlohovci. O skúsenosti mesta sa podelila D. Piršelová z Únie miest Slovenska. Ako objasnila, občianske združenie EKORECYKLING Záhorie poskytlo najnižšiu cenu vo verejnom obstarávaní, ktoré mesto vlani vyhlásilo na 12-mesačné obdobie zberu, prepravy a zhodnocovania kuchynského odpadu. Zmluvu však napokon neuzavreli.

„Združenie sme po vyžiadaní vysvetlenia a doloženia dokladov boli nútení vylúčiť, a to z dôvodu nezaslania požadovaných dokladov a technických parametrov k nákladným špeciálnym vozidlám na prepravu odpadu, ako aj z dôvodu nepreukázania, že špeciálne vozidlo MAN LE 180C spĺňa nami požadované parametre a že špeciálne vozidlá NISSAN NT400 3513 A Mercedes Benz Atego sú zabezpečené proti úniku odpadu a vybavené GPS systémom. Uchádzač nepredložil ani fotodokumentáciu k špeciálnym vozidlám,“ tlmočila reakciu mesta Hlohovec D. Piršelová.

Jeden podnet týkajúci sa činnosti občianskych združení EKORECYKLING eviduje tiež Zelená linka Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). Na druhej strane Sekcia obehového hospodárstva MŽP SR a ani Slovenská inšpekcia životného prostredia podľa vyjadrenia pre Odpady-portal.sk podnet na EKORECYKLING nedostali.

V súťažiach rozhoduje cena

Mestá a obce sa pri obstarávaniach v odpadovom hospodárstve obdobne ako pri iných službách a tovaroch riadia pravidlami verejného obstarávania. Rozhodujúcim meradlom sú tak cenové ponuky, ktoré predložia jednotliví uchádzači.

„EKORECYKLING sa zapojil spolu s ostatnými uchádzačmi o zákazku na zber BRKO prostredníctvom elektronického kontraktačného systému, kde o víťazovi rozhoduje najnižšia cena,“ vysvetľuje Peter Dubec, referent Oddelenia investičnej výstavby a životného prostredia na Mestskom úrade Rajec.

Mesto Rajec na základe súťaže vlani v decembri zazmluvnilo na zber, zvoz a zhodnocovanie BRKO občianske združenie EKORECYKLING Services. „Pokiaľ dodávateľ služby predloží požadované doklady potrebné k poskytovaniu služby, samospráva nemá zákonný dôvod vylúčiť daný subjekt z procesu verejného obstarávania,“ vysvetľuje P. Dubec.

Rajec pritom s EKORECYKLING Services spolupracuje už od roku 2021 a referent sa na spoluprácu nesťažuje. „Pri nespokojnosti s vykonávanými službami má samospráva možnosť odstúpiť od zmluvy. To však neznamená, že daný subjekt sa do ďalšieho verejného obstarávania nezapojí a nestane sa opätovne víťazným dodávateľom,“ dodáva.

Problémom najmä v prípade menším samospráv s obmedzenými personálnymi kapacitami však môže byť vykonávanie dohľadu nad tým, ako a či zmluvná strana záväzky dodržiava. „Určite viete koľko povinností samosprávy majú a ešte sliediť, kde to odvážajú, to sa mi určite nechce,“ hovorí Štefan Horvát, starosta obce Lovčica – Trubín, ktorá si na nakladanie s BRKO takisto zazmluvnila EKORECKLING.

Starosta obce v okrese Žiar nad Hronom sa k spolupráci s EKORECYKLING dostal vďaka osobnému stretnutiu, ktoré sa uskutočnilo niekoľko týždňov pred tým, ako v roku 2021 začala pre samosprávy platiť povinnosť triedeného zberu BRKO.

„Bolo to na stretnutí pár starostov z nášho združenia. V tej dobe, keď sme hľadali odberateľa BRKO z našej obce, nemohol som sa k nikomu dopátrať, preto sme boli radi, že nás aspoň niekto oslovil. Preto sme s nimi podpísali zmluvy,“ vysvetľuje Š. Horvát. Po úvodných problémoch súvisiacich s frekvenciou vývozov sú podľa jeho slov so službami EKORECYKLING v obci spokojní.

O niekoľko mesiacov podľa starostu obec dostala ponuky na zber, zvoz a zhodnocovanie BRKO aj od iných firiem. Ich ponuky odmietol.

„Tiež sa ma pýtali, či viem, kam EKORECKLING vyváža odpad. Ale jemu predsa niekto dal povolenie podnikať s BRKO. Nech ho oni kontrolujú, prečo by som to mal robiť ja,“ dodal starosta.

Sú to občianske združenia

Sieť EKORECYKLING tvorí 18 občianskych združení (OZ). Najstarším z nich je OZ „EKORECYKLING“ založené ešte v roku 2016. O dva roky nato vznikli EKORECYKLING Bio a EKORECYKLING Slovensko.

V roku 2021, kedy pre väčšinu samospráv začala platiť povinnosť triedeného zberu BRKO, bolo založených ďalších 15 občianskych združení nesúcich v názve „EKORECYKLING“, ako napríklad EKORECYKLING Services, EKOSERVICES Likvibio, EKORECYKLING Group či regionálne pomenované EKORECYKLING Šariš, EKORECYKLING Hont či EKORECYKLING Kysuce.

Tieto OZ sa následne jednotlivo začali prihlasovať do verejných súťaží. Legislatíva občianskym združeniam podnikanie nezakazuje, podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov je však primárnym cieľom OZ združovanie osôb. Pokiaľ OZ vykonáva aj podnikateľskú činnosť, tá by mala slúžiť len na podporu hlavnej činnosti OZ.

V stanovách jednotlivých OZ EKORECYKLING sa uvádzajú tri ciele. Popri vzdelávacích aktivitách a bezplatnom poradenstve či spolupráci s inými inštitúciami je to práve „ochrana životného prostredia so zameraním na odpadové hospodárstvo a ekologické nakladanie s inými ako nebezpečnými odpadmi,“ pričom združenie podľa stanov „túto činnosť bude vykonávať na základe získaného živnostenského oprávnenia.“

Zatiaľ čo verejne dohľadateľné informácie o činností občianskych združení hovoria o množstve komerčných spoluprác so samosprávami a rôznymi ďalšími subjektmi, redakcii sa nepodarilo dohľadať webové sídlo žiadneho z občianskych združení, ako ani žiadne informácie o realizovanom vzdelávaní či poradenstve. Preto sme EKORECYKLING adresovali aj otázku, aké ďalšie aktivity združenia realizujú nad rámec zberu a zvozu odpadu. Odpoveď sme nedostali.

Okrem toho je súčasťou „skupiny“ tiež desať eseročiek, ktoré sú vo väčšine prípadov nazvané analogicky k už dávnejšie existujúcim občianskym združeniam, ako napríklad EKORECYKLING services, s.r.o. či EKORECYKLING Group, s.r.o. Tieto ale vznikli až koncom minulého roka a doposiaľ uzavreté spolupráce miest a obcí sa týkajú skôr vzniknuvších občianskych združení „skupiny.“

Vyzbieraný odpad potrebuje koncovku

Nezodpovedanou otázkou zostáva, kde kuchynský odpad vyzbieraný občianskymi združeniami EKORECYKLING končí. Ako sme rozviedli vyššie v článku, do kompostárne Záhorce nesmeruje. Na otázku, v ktorých koncových zariadeniach sa vyzbieraný odpad zhodnocuje, občianske združenia nereagovali.

Získať potvrdenie o zhodnotení svojho bioodpadu je pre mestá a obce dôležité okrem iného vtedy, ak chcú požiadať o príspevok zo štátneho Environmentálneho fondu. Ten im na každú tonu zhodnoteného BRKO takto naposledy vyplácal takmer 100 eur. Pokiaľ však samospráva nevie preukázať, že odpad skončil v kompostárni alebo bioplynke, príspevok nedostane.

Pri hodnotení najnovších žiadostí v uplynulých týždňoch narazili na problém. Environmentálny fond podľa slov jeho hovorkyne Tamary Lesnej eviduje podnet na združenie EKORECYKLING Likvibio, sídliaceho na ulici J. Kollára 59 v Mošovciach.

„Dôvodom podnetu je, že združenie neposkytlo žiadateľovi o príspevok na zhodnocovanie BRKO z domácností potvrdenie množstva zhodnoteného BRKO za kalendárny rok 2022 v zmysle § 3a písmena ) nariadenia č. 330/2018 Z.z., ktoré je povinnou prílohou k žiadosti,“ povedala T. Lesná.

Dokladu, ktorý by preukazoval zhodnotenie odpadu, sa však samospráva nevie domôcť. „Občianske združenie EKORECYKLING Likvibio nereaguje ani na opakované písomné výzvy žiadateľa,“ doplnila T. Lesná z Envirofondu.

Správne nakladanie s odpadom je zároveň dôležité aj z ekologického pohľadu. Namiesto riadnych koncových zariadení odpad nezriedka končí aj na nelegálnych skládkach, ktorých majú obce na krku tisíce. Polícia pravidelne informuje o odhaleniach takýchto lokalít, čomu sa priebežne venujeme aj v článkoch na Odpady-portal.sk.

Prednedávnom sme napríklad písali o prípade, v ktorom vyšetrovateľ obvinil muža z neoprávneného nakladania s odpadom. Podľa zistenia polície zvážal veľké množstvá kuchynského odpadu do areálu opusteného poľnohospodárskeho družstva. Ako Policajný zbor SR informoval na sociálnej sieti, obvinenie vzniesli voči 44-ročnému mužovi z Banskej Bystrice. Meno obvineného polícia neuviedla.

Za EKORECYKLING stojí 44-ročný Viktor Jedlička z Banskej Bystrice

Všetky OZ a spoločnosti nesúce v názve „EKORECYKLING“ spája osoba štatutára. Konateľom jednotlivých firiem a predsedom jednotlivých občianskych združení je Viktor Jedlička.

Mimo pôsobenia v občianskych združeniach EKORECYKLING nepatrí v odpadovom hospodárstve k známym menám. V Banskobystrickom kraji sa zviditeľnil kandidatúrou v župných voľbách, aktuálne sa uchádza o kreslo poslanca parlamentu.

V roku 2022 kandidoval do zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja za hnutie Republika. V tohtoročných voľbách do NR SR je kandidátom strany Kotlebovci – Ľudová strana naše Slovensko (ĽSNS). S číslom 34 na kandidátnej listine figuruje ako „Viktor Jedlička, JUDr., 44 r., predseda občianskeho združenia, Banská Bystrica.“

Vo viacerých občianskych združeniach zároveň okrem Viktora Jedličku (nar. 21. 10. 1978) figuruje aj osoba s rovnakým menom s dátumom narodenia 15. 11. 1928, vedená ako člen prípravného výboru, resp. podpredseda občianskeho združenia.

Článok je prevzatý z odpady-portal.sk

 https://www.odpady-portal.sk/Dokument/107611/bioodpad-zber-zvoz-ekorecykling.aspx